Spoluzávislosť je milenka alkoholizmu

Autor: Anna Menkynova | 15.10.2013 o 15:40 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  1871x

Do obdobia, kedy som si konečne diagnostikovala spoluzávislosť, som žila ako bez ruky. Ak vyrastáte v rodine s alkoholikom, máte to celé naruby. Chodíte po svete, čudujete sa, prečo sa v tej ktorej situácii správate inak ako ostatní, máte pocit, že ste sám ako kôl v plote, dumáte nad tým, či existuje niekto, kto to má podobné ako vy. Ste ako vyčlenený zo spoločnosti. Ako asociál. A zrazu zistíte, že ste jedným z veľkej masy podobne „postihnutých“. Toľká úľava.

Čo to teda tá spoluzávislosť je?

Je to keď: sme doma, ja a môj, vtedy pijúci otec, riešili rovnakú vec. On snahu prísť na to, ako piť ďalej a ja snahu, ako ho v tom zastaviť. Boli sme v tom dvaja, v tom jeho alkoholizme. On závislý, ja spoluzávislá. Boli sme v takom vzťahu, kedy ja som bola presvedčená, že mi to robí naschvál, pretože nás s mamou nemá rád a hnevala som na neho. A veľmi som mu chcela tú bolesť a utrpenie vrátiť. Hádkami. Vôbec som nevedela, že on sám sa za to, že pije, nenávidí. Tým, že som ho trestala za to jeho pitie, iba som ho presviedčala, že nie je hodný lásky. A poznáte to kolečko. Bol za to svoje pitie potrestaný, vytrpel hádku a tak pil ďalej. Trvalo nám to 13 rokov.

Je to keď: som sa cítila zodpovedná za pocity iných, za ich nešťastie. Keď som mávala pocit úzkosti a viny, že iní mali problémy. A išlo ma poraziť, keď nedajbože moja pomoc nebola účinná. Keď som na seba kašľala a vždy sa snažila vyhovieť iným. Úplne prirodzene som sa rozhorčovala nad nespravodlivosťou, ktorá sa stala druhým. Na tú moju nebol priestor. Bola som smutná bytosť, lebo som len dávala a nedostávala. Ak sa mi náhodou niekto priplietol do cesty a chcel v niečom pomôcť mne, tak som ho pratala kade ľahšie. Na pomáhanie som tu JA.

Je to keď: som prišla po štátniciach domov a 2 týždne som nebola schopná schovať papiere zo školy. Nedokázala som sa na seba pozrieť a poďakovať si. Sama sebe, že som to zmákla. Naši sa tešili, všetci boli na mňa hrdí. Keď sa zo mňa stala riaditeľka pobočky banky. To isté. A ja na prášky. Je to stav, kedy potrebujeme plniť želania, no pre iných.

Je to keď: som povedala, že určité veci tolerovať nemienim a o chvíľu som bola v štádiu, kedy som si tak posunula hranice, že som zrazu úplne tie veci tolerovala.

Je to keď: ste dospelí, máte svoj život, myslíte si, že ste v pohode a potom sa vám stane situácia, kedy pri počutí určitého slovného spojenia, alebo pri zažití určitej reakcie od druhého, ktorá vám je taká povedomá, sa prenášate v časopriestore, ste zrazu malým dieťaťom, pred sebou máte rodiča alkoholika a zareagujete presne tak, ako vtedy a vaši blízki, vaše deti, vaši priatelia, váš hocikto, pri kom sa vám to stane, nechápu.

A je toho oveľa, oveľa viac.

A tak som sa spopácala, spoluzávislosti a alkoholizmu som prerušila milenecký vzťah a urobila prvý krok. Začala som sa učiť byť sebeckejšia. Aby som prežila.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?