Máme právo na zlyhania, ak zostaneme slušní

Autor: Anna Menkynova | 12.11.2013 o 20:57 | (upravené 12.11.2013 o 21:30) Karma článku: 12,92 | Prečítané:  1432x

Bola som v kostole. Po dlhej dobe, lebo tam chodím iba pri nejakej príležitosti výročia, niečoho, čo sa spája s mojimi predkami. A tak som bola na omši, ktorá mala byť venovaná mojim starým rodičom z maminej strany. Sú už mŕtvi, títo skvelí ľudia. Pre nich som bola schopná robiť odjakživa všetko na svete. Tak som sa zúčastnila omše, ktorá mala byť venovaná im. Ale nebola.

Namiesto toho pán farár spomínal na zbierku, určenú na opravu kostola, kto koľko prispel, menovite a výškou sumy.  O tom, že pán Boh všetko vidí. Že vidí aj tých, ktorí prispeli „len“ desať centami. Že k tomu sa vyjadrovať nebude. Lebo zrejme nevďačné chudobné ovečky za spomienku naozaj nestoja. Posolstvo nového pápeža, odkazujúce vrátiť sa k hodnotám pravého kresťanstva, akým sú žiť skromne, v pokore a vďačnosti, nepoukazovať na prepych, zbytočnú okázalosť a pýchu, tu zatiaľ z Vatikánu nedorazilo. Oprava vnútra kostola stála prosím pekne 30.000 Eur a to dokonca pán farár musel poprosiť arcibiskupa, aby plánovanú investíciu vykompenzoval, lebo lakomé ovečky sa vyzbierali len sumou 22.000 Eur (tuším). Aká to trúfalosť, žiadať na takéto účely samotného arcibiskupa, že? A stal sa zázrak, s ktorým, podľa pána farára, nikto nerátal. Oni mu ten rozdiel  na tom arcibiskupstve, či ako sa to volá, schválili. Výsledok? Ak ste niekedy videli Mojsejovej vybavenie obývačky s tými kreslami a stolíkmi ála Versailles, tak niečo v podobnom duchu. Taký gýč som ešte nevidela.

To, že som odišla sklamaná, je asi jasné. To, že ma to naštartovalo, asi tiež. To, že poslušné ovečky odchádzali spokojné z omše, ma prekvapilo a zároveň nútilo k rozmýšľaniu a snahe pochopiť.

A vyšlo mi jediné. Predstavila som si jedného menovaného dedinčana, ktorý prispel vyššou sumou do zbierky. A už som to videla. Pán menovaný dáva peniaze pánovi farárovi a hovorí mu: „ Ale na omši to pred všetkými poviete, že ja a aj že koľko, jasné?“ Predstavila som si pár vyvolených aktívnych kresťanov, ktorí pánovi farárovi hovoria: „ Ale v tom kostole bude koberec, ktorý stojí 300 Eur a kúpi sa v obchode môjho brata.“ „ V kostole bude podstavec, ktorý zlatou farbou skrášli môj prabratanec, nech to stojí, čo to stojí.“

Nezávidím pánovi farárovi, je sám, bez manželky, ktorá by mu doma povedala, že hej starý, toto, čo chceš povedať, je fakt kravina. Nemá tam ani kamoša k pivu, ktorý by ho s týmto poslal niekam. Je tam velebený, vážený a obdivovaný.. a zvyknutý, že jemu protirečiť nebude nikto. Je opojený duchovnou mocou, ktorú má nad všetkými svojimi ovečkami. Jediné, čím sa previnil, je, že nemá dostatočne silnú osobnosť a žiadnu psychohygienu, pretože sa príliš priblížil k svojim ovečkám. K ich rozmýšľaniu, kalkulovaniu a správaniu. Je mi ho tak trochu ľúto, lebo bol predsa vyvolený byť sluhom svojom Pána, či ako to kňazi vysvetľujú, to svoje rozhodnutie stať sa kňazmi. Nezvláda to. A chápem ho, lebo je tiež len človek, má právo na zlyhania, má právo slúžiť Bohu v dedine na Záhorí.

Len či toto je význam kresťanstva, byť „opičím rodičom“ svojim ovečkám. A zabúdať pritom na slušnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?